Štátna opera Banská Bystrica uvádza začiatkom decembra 2022 ďalšiu repertoárovú novinku. Nadväzuje tým na svoju tradíciu, ktorou je v predvianočnom čase uvádzať nové tituly do svojho repertoáru. Tento rok si vybrali operetu Paganini z pera kráľa operiet, Franza Lehára. Nové banskobystrické naštudovanie uvidíte v réžii Dany Dinkovej a v hudobnom naštudovaní Jána Procházku. Po premiérach v dňoch 9. a 10. decembra 2022 ho Štátna opera nasadzuje aj na tohtoročnú silvestrovskú oslavu.
Veselá vdova, Cárovič, Zem úsmevov, Paganini, Drotár, Konečne sami či Gróf z Luxemburgu: to sú názvy niekoľkých slávnych operiet Franza Lehára, vďaka ktorým jeho meno dodnes poznajú milovníci hudby na celom svete. A to i napriek tomu, že od jeho narodenia už uplynulo bezmála 153 rokov. Narodil sa v Komárne, časť života strávil vo Viedni, dostal sa aj do Švajčiarska, no bol cteným obyvateľom cisárskeho kúpeľného mesta Bad Ischl. Tu vo svojej vile napísal väčšinu operiet i v roku 1948 za tónov Verdiho Requiem aj skonal. Kto by nepoznal známeho kráľa operiet Franza Lehára? Práve s operetou Paganini, ktorá bola v období svojej svetovej premiéry v roku 1925 novátorskou, prichádza Štátna opera v Banskej Bystrici začiatkom decembra. Stane sa tak v dňoch 9. a 10.12.2022 ako avizujeme v aktuálnom prehľade tipov na divadelné podujatia.
Skúsený autor, ktorý poznal publikum
Lehárovo scénické dielo tvorilo dovedna 38 operiet, 2 opery a jedna hudobná rozprávka. Z celkovej operetnej tvorby Lehára dnes mnohé diela nepoznáme a časom „zapadli prachom“. Niektoré z nich prepracovali a iné sa stali trvalou súčasťou repertoáru divadiel. Opereta Paganini stojí niekde uprostred tohto konštatovania. V čase, keď Franz Lehár začal komponovať operetu Paganini, bol už skúseným a slávnym skladateľom. Nielenže poznal vkus svojho publika, vedel totiž, ako namiešať ten správny hudobný mix i písať šlágre. Vo svojej tvorbe presvedčivo nadväzoval na svojich predchodcov – klasikov viedenskej operety. Zároveň vo svojej tvorbe využíval výdobytky dobovej tanečnej módy a vytváral tak nové šlágre. Lehár pracoval aj so zaujímavou hudobnou tradíciou krajín Ďalekého východu prinášajúcou exotiku alebo folklór. Neobišiel ho ani vtedy čoraz viac populárny džez. Tento koncept predstavoval pre Lehára to najvlastnejšie hudobné vyjadrenie.
Napriek obrovskému úspechu (spomeňme aspoň jeho najslávnejšiu operetu Veselá vdova z roku 1905) sa počas 1. svetovej vojny, s ktorou sa nevedel zmieriť, dostal do osobnej aj tvorivej krízy. Východisko z nej našiel ako 50-ročný. Vtedy si zaumienil, že priblíži operetu k opere. Priznával sa k vplyvom tvorby Giacoma Pucciniho (1858 – 1924), ktorého veľmi obdivoval, impresionistu Clauda Debussyho (1862 – 1918) či Richarda Straussa (1864 – 1949).
Paganini - zrod novej éry
Franz Lehár začal týmto dielom novú éru vo svojej tvorbe, ktorá sa hudobne blížila opere. Citeľne odzrkadľuje vplyvy Pucciniho. A navyše, Franz Lehár sa v nej odhodlal i pre využitie smutného záveru namiesto konvenčného operetného happy-endu. Lehárov Paganini dýcha podmanivými melódiami, dejom medzi mýtom a faktami zo života slávneho husľového virtuóza Niccola Paganiniho, ktoré však nesklame žiadneho milovníka kvalitnej operety.
Opereta ovenčená s prvenstvami
Prvým počinom v tomto duchu bola práve opereta Paganini. Bola zároveň prvou, v ktorej Lehár porušil klišé šťastného konca, ktorý bol dovtedy pre operety typický. Týmto dielom odštartoval celú sériu operiet, ktoré mali smutný (nie však tragický) koniec. Láska hlavných protagonistov nemohla byť naplnená pre rôzne prekážky alebo nedorozumenia. Dvojice sa rozchádzajú v zúfalstve, čím vlastne opereta anticipuje operný verizmus. Toto konštatovanie platí pre diela skladateľovho posledného tvorivého obdobia, končiac poslednou Giudittou (1934). Tú Štátna opera uviedla v roku 2008. Tento recept Lehárovi zjavne zafungoval. V 30. rokoch 20. storočia bol na vrchole slávy. Dirigoval svoje diela po celej Európe.
Opereta, ktorá zaujme aj textom
Text tejto operety je tiež zaujímavý. Najmä ak si uvedomíme, že koncom 19. storočia takmer úplne vymizli profesionálni operní libretisti. Na operetnej scéne panovala ale opačná situácia. Na operetách sa zvyčajne podieľalo viac operetných textárov – libretistov. Fungovala u nich istá deľba práce. Jeden navrhoval sujet, druhý písal texty piesní a ďalší prózu. Tak to bolo aj u Lehárovho Paganiniho. Jeho text dostal skladateľ k svojim 53. narodeninám a priniesol mu ho aranžér operetných melódií Viktor Wögerer. Text operety, ktorá ešte nemala meno, pochádzal od Paula Kneplera (1879–1967), Wögerer bol sprostredkovateľom. Za zmienku stojí, že táto dvojica už spoločne vytvorila celkom úspešný singspiel inšpirovaný životom viedenskej divadelnej herečky Jozefíne Gallmayer. Úvaha oboch umelcov bola správna.
Paganiniho životný príbeh si zaslúžil divadelnú podobu
Námet založený na životnom príbehu zaujímavej reálnej osobnosti funguje. Preto si príbeh tajuplného husľového génia Paganiniho priam žiadal divadelné spracovanie. Cítil to aj Lehár, ktorému sa libreto okamžite zapáčilo. Svedčí o tom i jeho komentár v korešpondencii: Už prvá scéna s fascinujúcou husľovou hrou z diaľky ma zaujala. Čítal som ďalej a z každej postavy sa rinula hudba. Hneď som naskicoval prvé dejstvo. Na Lehárovom autografe je skutočne napísané: Môj narodeninový darček od milého Pána Boha! 30. 4. 1923 o štvrť na desať večer som s dejstvom začal a štvrť na dve som bol hotový! Podľa svedectiev sa mu na skvelé libreto dobre písala hudba. Na ňom po Keplerovi ešte pracoval Béla Jenbach (1871 – 1943), ktorý sa podieľal aj na ďalšej skladateľovej operete Cárovič. Aj tú môžete poznať z javiska Štátnej opery, kde ju uviedli v roku 2012).
Kto bol Niccolo Paganini?
Niccolò Paganini (1782 – 1840) sa stal neprekonateľnou hudobnou legendou. Sláva tohto husľového virtuóza sa v jeho dobe dala prirovnávať jedine k sláve veľkých operných hviezd. Traduje sa, že jeho podmanivá hra privádzala dámy až do mdlôb. Žil búrlivý život a milenkami sa mu stávali najmä ženy z vyššej spoločnosti. Tieto vzťahy sprevádzali početné škandály, niet sa preto čo čudovať, že príbeh jeho života zaujal i známeho operetného skladateľa Franza Lehára. Príbeh nás prenáša do talianskeho kniežatstva Lucca, kde sa Paganini zamiluje do kňažnej Anny Elisy, sestry francúzskeho cisára Napoleona. Jeho cit je opätovaný, no kňažná je vydatá a na Paganiniho je vydaný rozkaz na zatknutie. Virtuóz pred trestom uniká, čím sa sled romantických zápletiek len začína…
Čo je pravda a čo fikcia?
Divadelný príbeh, v ktorom tvoria hlavné postavy diabolský huslista Niccolò Paganini a Napoleonova sestra Mária Anna Elisa Bonaparte (1777 – 1820) sa v skutočnosti nikdy neodohral. Jeho historické pozadie je však reálne. Možno aj to mu pridáva na autenticite a divák vlastne nevie posúdiť, kedy sa nachádza vo fikcii a kedy v skutočných udalostiach začiatku 19. storočia.
Titulnú postavu napísal dvornému tenoristovi na mieru
Dvornému tenoristovi Róbertovi Tauberovi (1891 – 1948) napísal Lehár titulnú úlohu Paganiniho na mieru. Tauber bol osvedčeným spolupracovníkom, ktorý už predtým spieval v jeho operetách Frasquita (1922), Cigánska láska (1910) a Žltá kazajka (1923). V ďalších rokoch nasledovali Cárovič (1927), Friderika (1828), Zem úsmevov (1929) so slávnou áriou Dein ist mein ganzes Herz, Krásny je svet (1930) a Giuditta (1934). Piesňové hity sa zvyčajne vyskytovali v druhom dejstve a dokonca boli neformálne známe ako Tauberlieder. V prípade novej operety Paganini Tauber síce vopred nahral niektoré melódie na platňu, ale premiéry sa nemohol zúčastniť. Tá sa odohrala bez neho 30. októbra 1925 v divadle Johana Straussa vo Viedni. Rolu si zaspieval prvýkrát až v Berlíne v januári 1926.
Článok pokračuje pod reklamou
Svetová premiéra jednej z najkrajších operiet bola pred takmer storočím
Paganinim svetovej premiéry vo Viedni sa tak stal sólista berlínskej Štátnej opery Carl Clewing (1884 – 1954). Ten bol tiež obľúbeným divadelným a filmovým hercom a uznávaným vokálnym pedagógom. O jeho výkone sa dozvedáme, že nie je síce démonický, skôr sa mu dajú veriť vysoké honoráre, než spolok s diablom, ale je to noblesný, šarmantný a dôveryhodný zvodca žien a vynikajúci interpret Lehárovej lyriky. Prvú Annu Elisu vytvorila maďarská speváčka a herečka Ema Kosáry (1889 – 1964), pôvodne operná koloratúrna sopranistka, ktorá prešla k operete.
Článok pokračuje pod reklamou
Dobová kritika operetu Paganini považovala za snový úspech
Aj dobová kritika sa vyjadrila v tom duchu, že Paganini je Lehárovým úspechom, na ktorý sa dlhšie čakalo. Dôvodom jeho zriedkavého úspechu mali byť libretá a skutočnosť, že viac ako na dramaticko-divadelnom obsahu skladateľovi záleží na hudbe. Podľa jeho slov, ak k nemu postava „prehovorila“, neúnavne komponoval, aby ju hudobne oživil a nevnímal nedostatky libreta. V prípade Paganiniho neprekážalo, že sa príbeh presne nedrží historických reálií. Podarilo sa mu vystihnúť kolorit doby, a to bolo podstatné. Táto opereta hudobne patrí k tomu najzaujímavejšiemu a najkrajšiemu, čo Franz Lehár vytvoril. Dýcha podmanivými melódiami, dejom medzi mýtom a faktami zo života slávneho husľového virtuóza Niccola Paganiniho, ktoré však nesklame žiadneho milovníka kvalitnej operety aj dnes.
Návrat Paganiniho na dosky Štátnej opery
Na doskách slovenských divadiel mala a má opereta Paganini svoje miesto. V banskobystrickej Štátnej opere ju uviedli v roku 1974 v hudobnom naštudovaní Vojtecha Javoru a v réžii Kolomana Čillíka, ktorý k nej pripravil slovenské libreto. Najnovšie naštudovanie operety Paganini v troch dejstvách prichádza na dosky Štátnej opery v decembri 2022 ako druhá premiéra aktuálnej divadelnej sezóny. Dielo zaznie v slovenčine. Pôvodné libreto Paula Kneplera a Bélu Jenbacha zaznie v preklade Kolomana Čillíka a Alžbety Lukáčovej. Na novinke sa podieľal inscenačný tím režisérky a choreografky Dany Dinkovej a dramaturgiu mala na starosti Alžbeta Lukáčová. Dielo hudobne naštudoval a diriguje Ján Procházka, zbor Štátnej opery pripravila zbormajsterka Iveta Popovičová.
Čo o operete Paganini a novej inscenácii prezrádza režisérka Dana Dinková?
„Franz Lehár sa preslávil najmä operetou Veselá vdova, ktorá bola, mimochodom, mojou prvou režijnou operetnou prácou. Samozrejme, po Veselej vdove som režírovala aj iné operety od rozličných hudobných skladateľov, ale Veselá vdova svojou kvalitou nasadila podľa môjho názoru mojim ostatným operetám neobyčajne vysokú latku. Môže sa k nej priblížiť Paganini? Verím, že áno,“ hovorí režisérka Dana Dinková.
Zároveň prezrádza, čo sa jej na Lehárovej tvorbe páči. „Už pri Veselej vdove som si uvedomovala, že Lehár sa hudobne približuje k opere – a to sa mi na jeho tvorbe veľmi páči; na rozdiel od ostatných skladateľov operiet je jeho hudba dramatickejšia, postavy majú väčšiu hĺbku. Opereta Paganini je navyše charakteristická tým, že hlavná postava je zo skutočného života. Kto pozná moju režijnú a autorskú prácu (Božský Amadeus, Verdi, Edith Piaf), určite vie, že obľubujem najmä životopisné príbehy. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, prečo ma opereta Paganini oslovila,“ približuje svoje pohnútky.
Režisérku inšpiroval aj virtuóz s diablom v krvi
Zároveň však jedna z popredných divadelných režisérok Dana Dinková dodáva, „ale nebol to jediný dôvod. Taliansko mi je veľmi blízke, s hlbokým rešpektom preto prijímam fakt, že Lehár si príbehom o talianskom virtuóznom géniovi túto krajinu výrazne uctil – väčší hold jej ani nemohol vzdať. Niekde som dokonca čítala, že autor sa vo svojom denníku vyznal, že Paganiniho považuje za inšpiráciu, ktorú mu zoslal sám Boh k jeho 50. narodeninám. Niccolò Paganini mal totiž démonický šarm a jeho, svojím spôsobom sentimentálny i búrlivý život ponúka vždy bohatú tvorivú interpretáciu, okorenenú dobrodružstvom hodným veľkých zvodcov – tak ako napríklad Casanova.“ Lehár si postavu Paganiniho zručne privlastnil a urobil z neho márnomyseľného nápadníka, ktorý má až magické schopnosti.
„Pre mňa aj pre moje výtvarné spolupútničky bola reálna osobnosť Niccolu Paganiniho tou najväčšou inšpiráciou pri vytváraní režijnej koncepcie.“ (Dana Dinková)
Inšpiráciou pre režisérku a jej inscenačný tím bol aj sám Niccolo Paganini. „Pre mňa aj pre moje výtvarné spolupútničky bola reálna osobnosť Niccolu Paganiniho tou najväčšou inšpiráciou pri vytváraní režijnej koncepcie. Preto som oslovila kostýmovú výtvarníčku Adrienu Adamíkovú, s ktorou som sa usilovala o to, aby kostýmy zasadila do talianskeho prostredia Paganiniho doby, teda 1. polovice 19. storočia, a vhodne podporili dej a dianie na scéne. Presný opak sme zvolili so scénografkou Luciou Šedivou. Scéna nepopisuje dejové prostredia, je skôr abstraktná, postavená na symbolizme. Tento výtvarný zámer sme zvolili kvôli tomu, aby sa viac zdôraznila dobovosť kostýmov v kontraste s výtvarnou čistotou scény, ktorá nesie ústredný motív príbehu – husle. Husle majú totiž pre Paganiniho väčšiu hodnotu ako láska sama,“ približuje režisérka. Scénu pripravila Lucia Šedivá, ktorá spolu s Adrienou Adamíkovou vytvorila i kostýmy. Na svetelnom dizajne sa podpísal Marek Červienka.
Inscenačný tím i diváci v netrpezlivom očakávaní
Táto opereta hudobne patrí k tomu najzaujímavejšiemu a najkrajšiemu, čo Franz Lehár vytvoril. Dýcha podmanivými, spevnými melódiami, ponúka dlhé valčíkové tempá a nielen to. Prináša dej medzi mýtom a faktami zo života slávneho husľového virtuóza Niccola Paganiniho, ktoré však nesklame žiadneho milovníka kvalitnej operety. V operete Paganini nájdeme aj veľa silných dialógov a bohatých hudobných myšlienok. Paganini nekončí šťastne, čo je vo svete operety naozaj netradičné a od Lehára novátorské. I napriek smutným koncom mali jeho neskoršie operety u obecenstva veľký úspech. „Ostáva nám iba dúfať, že podobný ohlas bude mať aj náš Paganini a že dokážeme Lehárovým husľovým sólom vytvoriť v publiku ilúziu, že práve počúva ozajstnú hudbu nezabudnuteľného Niccolu Paganiniho,“ dodáva na záver Dana Dinková, režisérka novej produkcie z dielne Štátnej opery.
Franz Lehár: PAGANINI
Opereta v 3 dejstvách
- Libreto: Paul Knepler a Béla Jenbach
- preklad – slovenský text – piesne: Koloman Čillík
- Slovenský text – próza: Alžbeta Lukáčová
Inscenačný tím:
- Hudobné naštudovanie a dirigent: Ján Procházka
- Réžia: Dana Dinková
- Dramaturgia: Alžbeta Lukáčová
- Scéna: Lucia Šedivá
- Kostýmy: Adriena Adamíková, Lucia Šedivá
- Svetelný dizajn: Marek Červienka
- Choreografia: Dana Dinková
- Zbormajsterka: Iveta Popovičová
Osoby a obsadenie
- NICCOLÒ PAGANINI: Dušan Šimo / Martin Gyimesi
- ANNA ELISA, kňažná z Luccy: Katarína Procházková / Helena Becse Szabó
- GIACOMO PIMPINELLI, kniežací vrchný komorník: Peter Račko / Tomáš Dedič
- BELLA GIRETTI, primadona kniežacej opery: Michaela Kušteková / Zuzana Ballánová
- FELICE BACIOCCHI, knieža, jej muž: Daniel Výrostek
- BARTUCCI, Paganiniho impresário: Ján Haruštiak
- Gróf D´HÉDOUVLLE, Napoleonov generál: Radoslav Kuric
- Grófka DE LAPLACE, dvorná dáma: Anna Martinelliová
- Hrbáč BEPPO, pašerák: Martin Popovič
- CORALLINA, krčmárka: Eva Lucká
- Foletto, pašerák: Juraj Smutný
- Hostinský: Gabriel Sarossy
- Marco, dedinčan: Jozef Maliňák
- Phlippo, dedinčan: Juraj Kašša
- Emanuele, dedinčan: Igor Kúchen
- Pašerák: Slavomír Macák
Koncertný majster: Oldřich Husák
Spoluúčinkuje orchester, zbor a Balet Štátnej opery
Termíny premiér
- Svetová premiéra: 30. októbra 1925, Johann Strauss Theater, Viedeň
- Prvá premiéra inscenácie v Štátnej opere: 9. decembra 2022
- Druhá premiéra inscenácie v Štátnej opere: 10. decembra 2022
TS/PR článok
Fotografie: Wikimedia Commons, Zdenko Hanout/Štátna opera Banská Bystrica
Zdroj: bulletin k operete Paganini, Štátna opera Banská Bystrica
Redakciu informovala a podklady poskytla Katarína Uhríková, vedúca propagácie Štátnej opery
*** Posledná aktualizácia a odstránenie technických problémov: 2022-12-22 (adm) ***
2 thoughts on “Štátna opera uvádza novinku – operetu Paganini”
Comments are closed.